Čílskym hrdinom dali prémie 5000 korún
Oslávenkyňa sa zahniezdila na stoličke a obrátila sa na zaťa: A pamätáš si, aké prémie si doniesol z majstrovstiev sveta?
Samozrejme, že to vie aj po štyridsiatich piatich rokoch od výnimočného triumfu.
"To
bola odmena nielen za celé majstrovstvá," pripomenie Popluhár a začína
rátať. "Po ceste do Čile sme sa zastavili na príprave v Taliansku.
Hrali sme vtedy s najlepším klubovým tímom sveta, Interom Miláno,
remizovali sme 1:1 - dvesto korún. V ďalšom súboji proti Vicenze sme
vyhrali 2:0 - štyristo korún. Potom sme šokovali v úvode šampionátu
superfavorita Španielsko a vyhrali sme 1:0 - osemsto korún. Nasledoval
súboj proti Brazílii, v ktorom budúci majstri sveta nedali prvý a
posledný raz na turnaji gól súperovmu brankárovi, zápas sa skončil
bezgólovou remízou - štyristo korún... Keď nám to všetko na záver
spočítali, vyšlo nám 4600 korún. Doma nám povedali, že za to, že sme
vzorne reprezentovali, urobia gesto a zaokrúhlia nám sumu na päťtisíc.
A dodali, že nemusíme tieto peniaze zdaniť."
V súčasnosti by podobný úspech zabezpečil každého hráča do konca života. ,,S tým sa nedá nič robiť," pokrčí ramenami niekdajšia opora bratislavského Slovana, ktorú sužujú v poslednom období viaceré choroby. "Ak beriem do úvahy túto stránku, narodili sme sa v zlom období. Mali sme prísť na svet buď o niečo skôr, alebo ešte lepšie o niečo neskôr."
V Prahe po prílete ich nosili davy fanúšikov na rukách. Domov sa po mesiaci vrátil slávny a z peňaženky vytiahol päťtisíc korún. Oslavy, ktoré svokrovci na jeho počesť pripravili, ich vyšli na sedemtisíc... Babka, manželkina mama, ktorá ich zorganizovala, si na to aj v deväťdesiatke dobre pamätá...
"Nuž čo, rodina na mňa doplatila," zažartoval si dodatočne s trpkým úsmevom 71-ročný niekdajší pilier československej obrany Ján Popluhár, ktorého československému futbalu závidel celý svet.